Proto- Aurignacian Unique Site Cluster in Europe. Logistic Settlement Pattern with a Base Camp and a Series of Supply Chain Loci at Raw Material Outcrops in Transcarpathia (Ukraine)

Abstract

Abstract. In the article a group of Berehove and Muzhievo surface find spots situated near in situ Proto-Aurignacian Berehove I site in Transcarpathia (Ukraine) is discussed. The conducted study allow us to take a new look at these loci and their UP lithics. Instead of the before viewed as a group of Middle Aurignacian real sites, the considering actually Proto-Aurignacian loci are now understood as representing a series of various supply chain loci with raw material outcrops, workshops, a site-workshop, and special camps for now Berehove I base camp. All these functionally varying loci and the site situated at raw material outcrops at Berehove Volcanic Shallow Mountain Area do represent a logistic settlement pattern. Accordingly, it is the first case for European Proto-Aurignacian when a complex settlement pattern with a base camp and sites-satellites is recognized for a closely located cluster of loci. Now recognized Proto-Aurignacian site of Tibava in Eastern Slovakia most probably also belongs to Berehove and Muzhievo ProtoAurignacian site complex.

Súhrn. Prvé objavy paleolitických lokalít v Zakarpatskej oblasti na Ukrajine boli uskutočnené ešte koncom 19. stor. miestnym maďarským právnikom a okresným prokurátorom T. Lehoczkym. Kamenné artefakty z jeho zbierky zaradil do staršej doby kamennej, presnejšie do mladého paleolitu až J. Skutil (1938) v roku 1935. Išlo predovšetkým o nálezy z okolia Mukačeva a Berehova. V tom istom roku J. Skutil (1938) identifikoval aj prvú in situ paleolitickú lokalitu Mala hora pri Berehove a zaradil ju do tzv. primitívneho aurignacienu. Prvý systematický výskum sa na tejto lokalite (odvtedy nazývanej bádateľmi píšucimi po rusky ako Beregovo I) realizoval pod vedením S. V. Smirnova v rokoch 1969 a 1971. Súbor štiepanej kamennej industrie z výskumu zaradil, rovnako ako J. Skutil, do aurignacienu, avšak s poznámkou, že nie je menej rozvinutý ako neskorá fáza východoslovenského aurignacienu (Smirnov 1974, 39). Začiatkom 70. rokov boli povrchovým prieskumom rozpoznané ďalšie lokality (Berehove II – VI, Muzhievo I) s kolekciami kamennej industrie podobnými ako z Berehova I (Smirnov 1973; Tkachenko 1989; 2003). Všetky boli V. I. Tkachenkom (1989; 2003) zaradené do strednej fázy stredoeurópskeho aurignacienu. Mimoriadne dôležité výsledky získal počas revízneho výskumu V. I. Usik v rokoch 2006 a 2007. Prostredníctvom preplavovania sedimentov získal niekoľko čepieľok typu Dufour, spoločne s variantom mikročepelí Dufour so striedavou a spodnou (ventrálnou) retušou. Podarilo sa mu spätne zložiť úlomky artefaktov z výskumov z rokov 1969, 1975, 1990 spolu s úlomkami z jeho výskumu, čím dokázal, že nálezy pochádzajú z jednej a tej istej vrstvy. Po analýze všetkých doteraz získaných kamenných artefaktov z lokality (celkovo 13 820 ks) skonštatoval, že neprislúchajú strednej fáze aurignacienu, ale proto-aurignacienu (Usik 2008). Z hľadiska využívania surovín štiepanej kamennej industrie je v predmetnom regióne prínosný systematický prieskum primárnych zdrojov, ktorému sa od roku 2007 venuje B. Rácz (2013a; 2013b; Rácz/Szakmány/Biró 2016). Zistil, že objavené lokality v Berehove a Muzhiyeve sa nachádzajú na odkryvoch surovín, ktoré zároveň využívali a ďalej distribuovali.