Jazyk ako labyrint etnopolitických vzťahov na Podkarpatskej rusi

Abstract

Abstraktné. Už samotné oficiálne názvy, označujúce geograficko-historický región Podkarpatska či už ako celku, alebo jeho jednotlivých častí, prispôsobujúce sa raz Budapešti, potom Prahe, Moskve či Kyjevu, veľa prezrádzajú o charaktere jednotlivých období a režimov. Obyvatelia regiónu sa zakaždým museli integrovať do nového systému, pričom každá nová moc bez zvažovania likvidovala regionálne podsystémy predošlého obdobia. Jazyková otázka vždy zohrávala kľúčovú úlohu v národnoštátnej aj individuálnej sebaidentifikácii a pri vývoji špecifík regionálnych a etnických identít. Každá štátna moc venovala mimoriadnu pozornosť jazykovej politike: každá z nich sa pokúšala usporiadať vzájomné vzťahy medzi jednotlivými jazykmi používanými na Podkarpatsku tak, aby tieto vyhovovali jej spoločenským, hospodárskym, kultúrnym a politickým potrebám, aby tým mohla ovplyvniť národnú a jazykovú identitu, ako aj občiansku lojalitu obyvateľov regiónu. Je to úplne prirodzené. Podľa Willa Kymlicku v Európe v 20. storočí si žiadna krajina, považujúca seba za národný štát, nemohla dovoliť etnokultúrnu a jazykovú neutralitu. Existuje celý rad politických rozhodnutí, ktoré majú dopad na jazykovú situáciu, a ku ktorým musia dospieť všetky moderné štáty. Tieto rozhodnutia sú určujúce z hľadiska toho, ktoré etnokultúrne či jazykové skupiny v historickej perspektíve prežijú, ktorá z nich bude dominantná, a ktorá v dôsledku absencie štátnej podpory zanikne, alebo sa dostane na spodnú priečku hierarchie.

Abstract. The language question has always played a key role in national and individual self-identification and in the development of specifics of regional and ethnic identi- ties. Each state authority paid particular attention to linguistic policy: each of them tried to organize the interrelationships between the different languages used in the Carpathian region to suit their social, economic, cultural and political needs in order to influence national and linguistic identity, the civic loyalty of the population in the region. In our study we will highlight the ethno-political and state-political goals of the Czechoslovak state in this region during the inter-war period, respectively, how these linguistic and political decisions influenced the mutual relationship of majority and minority communities and their relationship with the region and state.