Ukrajna és a nyelvi sokszínűség

Abstract

Ukrajna de jure egynyelvű állam, melynek egyetlen államnyelve és egyben hivatalos nyelve van: az ukrán. Az alkotmány (10. cikkely), a nyelvtörvény (2. cikkely), az alkotmánybíróság e témában született állásfoglalása1 és a Regionális vagy Kisebbségi Nyelvek Európai Kartájának Ukrajna által ratifikált változata (N 802/IV. sz. törvény) mind ezt támasztja alá. Ám a nyelvtörvény és más törvények is elviekben lehetőséget teremtenek arra, hogy regionális szinten (ahol a kisebbségiek alkotnak lokális többséget) az államnyelv mellett a kisebbség nyelve is használható legyen a közigazgatásban. A törvények azonban nem fogalmaznak egyértelműen, és emiatt a jogértelmezés ellentmondásos (erről lásd Csernicskó 2002; Tóth 2002; Beregszászi–Csernicskó 2003, 2004).

Abstraktné. Ukrajina de jure je „jednojazyčný“ štát, de facto však viacjazyčný, o tom svedčia výsledky sčítaní ľudu i sociologických výskumov, ba i každodenná prax. V krajine žije 130 etnických komunít, absolútna väčšina občanov sa však hlási k ukrajinskej národnosti. Ak však berieme ohľad aj na hovoriacich tzv. suržyku, ktorý je kontaktovou varietou ukrajinčiny a ruštiny (podľa iných je už samostatným jazykom), môžeme skonštatovať prevahu rusky hovoriaceho obyvateľstva. Ukrajinská politická reprezentácia sa chváli svojou demokratickou orientáciou, rozpor medzi deklarovanou jednojazyčnosťou a faktickou viacjazyčnosťou krajiny si však predstavuje vyriešiť deklarovaním Ukrajiny za štát jediného jazyka. Prezident republiky, ale aj predstavitelia ministerstiev školstva, kultúry a dopravy koordinovanými krokmi vytvárajú situáciu, v ktorej štátny jazyk (ukrajinčina) postupne vytláča ostatné jazyky z úradov, zo školstva, dopravy, kultúry a elektronických médií. Sledujúc rozhodnutia vedenia krajiny v oblasti jazykovej politiky v posledných mesiacoch sa nám zdá, že je tu politická vôľa pokračovať v leninskej internacionalistickej národnostnej politike z obdobia Sovietskeho zväzu s tým rozdielom, že namiesto rusifikácie sme svedkami ukrajinizácie, t.j. do popredia sa posúva ukrajinský jazyk. V predstavách ukrajinskej politickej reprezentácie si nachádza miesto národnostná rozmanitosť, jazyková diverzita je však nežiaducim javom.

Abstract. Ukraine is a de jure monolingual state, but it is de facto multilingual. This is evidenced by census data, sociological research, and by everyday practice. Although 130 nationalities live in the country, Ukrainians (by nationality) constitute an absolute majority. But if the contact variety of the Ukrainian and Russian language, that is, Surzhyk (which can be considered an independent language according tomany) is also taken into account, then Russians whose native language is Russian are in a relative majority. The Ukrainian political elite, who call themselves democratic, want to resolve the discrepancy between the de facto and the de jure situations in the way that they imagine the country as a monolingual state. The President, the ministries of education, of culture, andof traffic create a situation according to an aligned action plan in which the state language (Ukrainian) forces out other languages from administrative offices, education, traffic, culture and the electronic media. Having followed with attention the decisions of the last few months, it seems that Ukraine wishes to continue Soviet era internationalist national politics inherited from Lenin, but with a small difference, namely, instead of Russification, putting the Ukrainian language in focus. In the concept of the Ukrainian political elite ethnic diversity has legitimacy, but linguistic diversity is undesirable.